Tím Maco Racing sa cez víkend predstavil na 24-hodinových pretekoch Bol d´Or vo francúzskom Le Castellet, ktoré boli predposledným podujatím tohtoročných majstrovstiev sveta vytrvalostných pretekov cestných motocyklov. S vynikajúcim jazdeckým obsadením túžili v slovenskom tíme nadviazať na svoj najlepší výsledok z týchto pretekov z roku 2016, kedy tam obsadili fantastické štvrté miesto.
Za riadidlami tímovej Yamahy sa mali striedať Austrálčan Anthony West, Francúz Gregory Leblanc a Nemec Marc Moser. Leblanc sa však pri testovaní zranil a majiteľ tímu Martin Kuzma bol nútený nájsť náhradu. To sa mu podarilo vo výbornom českom pretekárovi Ondřejovi Ježkovi.
Po kvalifikácii patrilo slovenskému tímu 20. miesto na štartovom rošte. Hneď od úvodu pretekov sa slovenský tím posúval vyššie priebežným poradím až do chvíle, kedy spadol Ondřej Ježek. Po oprave motocykla tím zahájil opäť stíhaciu jazdu, ktorú prekazil pád Marca Mosera. Ten sa žiaľ zranil a druhú polovicu 24-hodinových pretekov sa tak na motocykli musela striedať už len dvojica Anthony West – Ondřej Ježek. Po sústredenom výkone pretekárov aj celého tímu nakoniec napriek ťažkostiam dokončil tím Maco Racing preteky na desiatom mieste celkovo a piatom v rámci triedy EWC.
Záverečné podujatie svetového šampionátu sa uskutoční 9. októbra v českom Moste ako osemhodinové preteky.
Martin Kuzma, majiteľ tímu:
„Na preteky Bol d´Or sme sa pripravili stopercentne a aj jazdecké obsadenie, Anthony West, Gregory Leblanc a Marc Moser nám dovoľovalo pomýšľať na popredné priečky. Ale ako tomu už býva, v teste spadol Leblanc a jeho zranenie bolo natoľko vážne, že nemohol ďalej pokračovať. Nemám rád takéto zmeny narýchlo pred pretekmi, keď musíme nájsť jazdca na celý víkend, ktorý nemá skúsenosti s našou motorkou, pneumatikami, ale nič iné nám nezostávalo. Podarilo sa nám dohodnúť sa s Ondrom Ježkom a hneď nasledoval prvý voľný tréning. Ten sa šiel rovnako ako prvá kvalifikácia na vode a prvý raz sa šlo na suchu až v druhej kvalifikácii. Až vtedy sme teda získali od jazdcov potrebné informácie o motorke a nastavení. Nebola to žiadna veľká katastrofa, niečo sme ešte nastavili aj vo Warm Upe. V kvalifikácii sme si vyjazdili dvadsiate miesto, čo na také dlhé preteky, akými je 24-hdinovka, vlastne nie je až taký problém. Plánom bolo dostať sa čo najskôr do top 10 a snažiť sa bojovať o tretie až piate miesto. Keďže sme v minulosti na Bol d´Or dosiahli štvrté miesto, chceli sme tentoraz ešte o stupienok vyššie. Všetko prebiehalo v poriadku až do nášho prvého pádu, po ktorom nasledovala oprava motorky. Opäť sme stúpali nahor, ale prišiel ďalší pád na striedavo mokrej trati a navyše v tme, čo je veľmi zlá kombinácia. Motorku sme dali opäť do stavu, aby sme mohli pokračovať, ale pri páde sa nám zranil Moser a nemohol pokračovať ďalej. Museli sme teda zmeniť stratégiu na prežitie a pokúsiť sa prísť do cieľa na čo najlepšom mieste. Bolo to náročné, ale zvládli sme to. Pokračovali sme s dvojicou jazdcov, čo pre nich nebolo vôbec jednoduché, a to najmä pre Westa, ktorý niekoľko rokov nejazdil vo svetových šampionátoch a teraz hneď 24-hodinovku. Anthony to ale zvládol, je vidieť, že je veľký profesionál. Ondra Ježek nás šokoval, jeho fyzická pripravenosť a jazda na vode bola výborná a keď bude mať ešte o trošku lepšie časy na kolo na suchej trati, tak bude po Karlovi Hanikovi ďalším adeptom na niektorý popredný továrenský tím. Nakoniec sme dosiahli desiate miesto celkovo a piate v triede, ja sa však pozerám len na ten celkový výsledok. Nie je to žiadny veľký úspech, ale pri dvanástich hodinách jazdy s dvomi pretekármi to vôbec nie je zlé. Musím pochváliť našich mechanikov, motorka fungovala perfektne, pit stopy boli vynikajúce, všetkým patrí moja veľká vďaka. Ďakujeme všetkým za podporu, hneď po návrate domov začína naša príprava na záverečné osemhodinové preteky v českom Moste.“
