Maco Racing Team

Čo ťa nezabije, to ťa posilní

Potom, čo MacoMoto Racing ako prvý slovenský tím v histórii absolvoval jeden z najťažších vytrvalostných pretekov 24 hodín Le Mans, postavil sa na štart druhého podujatia MS Endurance, ktoré sa išlo španielskom Albacete.

Na technicky náročný okruh si prišlo zmerať svoje sily 26 tímov z celého sveta. Zaujímavosťou osemhodinového preteku je, že sa jazdí hlavne v noci (štart o 18.00 h, cieľ o 02.00 h ráno), čo ho robí divácky ešte atraktívnejším. Celá trať bola veľmi dobre osvetlená a tak namiesto veľkých xenónových reflektorov aké sa používajú na 24-hodinovke v Le Mans sa jazdilo len s malými svetlami nastavenými tak aby vykryli zatienené miesta. Okrem skúseného harcovníka Martina Kuzmu, ktorý tentokrát pretek riadil z depa za náš tím na trati bojovali traja český talentovaní jazdci Marek Svoboda, Miloš Čihák a Jiří Dražďák. Iba jeden (Dražďák) z nich na tomto okruhu zatiaľ štartoval, a tak tréning využili hlavne na to, aby si ho čo najlepšie zapamätali. Dokonalá znalosť všetkých nástrah trate je jednou zo základných podmienok dosiahnutia dobrých časov. Tou ďalšou je špičková technika. V tomto smere urobili v tíme MacoMoto Racing naozaj veľký skok dopredu.

Napriek tomu sa to neprejavilo na výraznom zlepšení tréningových časov. Z rozboru vyplynulo, že čiastočne sa na tom podpísala „nabúraná“ psychika po nepríjemných pádoch v predchádzajúcich pretekoch. Zväzujúca je aj zodpovednosť za tím ako celok. Jednoducho v Endurance je to tak, že za chybu jedného platia všetci.

Nechajme ale úvahy a poďme sa pozrieť ako sa pre náš tím vyvíjal samotný pretek. V sobotnej kvalifikácii si vybojovali 19. miesto na štarte. Prvý nastúpil J. Dražďák, ktorý sa dokonca prebojoval na 6. pozíciu. Nakoniec sa usadil na 10. mieste, kde absolvoval prvých dvadsať kôl. Po výmene klesli na 15. pozíciu, ale tak ako prichádzali do boxov ďalšie posádky, posúvali sa znova dopredu. Podľa zvolenej taktiky sa mali ísť prvé štyri hodiny viac menej na istotu, a až druhá polovica štýlom: „všetko alebo nič“. Potom ale prišla osudná chyba jazdca Čiháka. Časomerač mu práve ukazoval, že o pár kôl bude výmena, keď uvidel ako na vjazde do cieľovej rovinky vyletel z trate. Po tom čo pristál v únikovej zóne, Yamaha R1 dopadla priamo na neho. Na šťastie sa postavil, ale chvíľu zostal opretý o motocykel, ktorý sa mu nepodarilo naštartovať. Nakoľko už bol ďaleko za vjazdom do boxov jeden z traťových komisárov ho previedol poza tribúnu do podchodu. Bol to poriadny kus cesty, kadiaľ musel pretlačiť sám svoj stroj až ku mechanikom. Diagnostika ukázala, že motocykel sa nedal naštartovať pre závadu na snímači polohy kľukového hriadeľa. Po jeho výmene motor ihneď naskočil. Počas štrnástich minút, ktoré trvala oprava sa vymenili poškodené kapotáže, pneumatiky a dotankoval benzín. Do preteku sa ale vrátili so stratou 44 minút (trvalo dlho než jazdec dotlačil stroj do boxov). Tak ako odpadávali ďalšie posádky, postupne sa náš tím posúval v priebežnom poradí, ale nakoniec skončil na poslednom 19. mieste.

Čo povedať na záver? Snáď len to, že k motocyklovému športu patria aj neúspechy. Dôležité je, aby ich v tíme dokázali analyzovať a vyvodiť také závery, aby sa znova neopakovali. Ako hovorí stará múdrosť: „čo ťa nezabije, to ťa posilní“.

Partneri

Chceš nás podporiť?

Staň sa našim partnerom